Kandidát na trenčianskeho župana Peter Máťoš: Pred Ministerstvom dopravy budem tak často, ako sa len dá | Peter Máťoš

V súčasnosti pôsobíte ako zástupca primátora mesta Považská Bystrica, čo Vás viedlo k rozhodnutiu kandidovať na pozíciu predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK)?

Ako človek, ktorý pôsobí 8 rokov v komunálnej politike aj na výkonnej funkcii viceprimátora mesta Považská Bystrica, vidím veľkú potrebu zmeny, možno aj zmeny politického myslenia v našom kraji. Primárne rozhodnutie bolo priniesť moje myšlienky do kraja, priniesť moju víziu, pohľad a skúseností, a takýmto spôsobom prispieť mojím osobným pohľadom do zmeny v našom Trenčianskom kraji. Vidím veľké nedostatky, čo sa týka základného chodu života, myslím si, že veľa vecí sa robí len tak „pre papier“ a pre prezentáciu, a ja chcem priniesť takú zmenu, ktorú pocítia ľudia v Trenčianskom kraji.

Od zavedenia samosprávnych krajov v roku 2001, kedy sa na Slovensku uskutočnili aj prvé župné voľby, pochádzal predseda TSK z ľavicového prostredia (HZDS či SMER-SD). Vám v týchto voľbách vyjadrila podporu široká pravicová koalícia politických strán (KDH, SaS, Progresívne Slovensko, OKS, Dobrá voľba a Umiernení). Myslíte, že môžete otočiť tento trend a byť historicky prvý predseda TSK, ktorý bude pochádzať z tohto pravicového prostredia? A akú kampaň chcete viesť?

V prvom rade ja chcem priniesť reálnu zmenu, reálne moje myšlienky a myšlienky ľudí, ktorí sú okolo mňa. Samozrejme, vnímam, že náš Trenčiansky kraj ako keby bol zakotvený v rukách tradičných politických bášt, akými sú tieto ľavicové strany, a vidím, že sa na Trenčiansky kraj poukazuje ako na kraj ľavicový. Ja si však myslím, že je to o tom, akých dokážeme ponúknuť kandidátov. Ja neprichádzam ako verejne známy kandidát, ale vnímam aj potrebu nového nádychu, a hlavne navrátenia sa do takej normálnosti, aby to nebolo o tom, že som županom iba pre prestíž, a aby som si doplnil za svoje meno ďalšiu čiarku župan, ale aby to bolo o tom, že župan je tu pre ľudí a chce pomáhať ľuďom. To je aj moje základné poslanie. Ja som vďačný za každú podporu politickej strany, určite sa za ňu poďakujem, budem si ju vážiť, ale dôležitá je pre mňa podpora ľudí, a to by mala byť základná hodnota pre celkovú politiku v kraji.

Vo svojom programe hovoríte o dostupnom a zorganizovanom zdravotníctve. Podľa inštitútu INEKO, ktorý hodnotil kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, spokojnosť pacientov či hospodárenie nemocníc, skončili z tridsiatich troch hodnotených všeobecných nemocníc, tri nemocnice, ktoré spravuje Trenčiansky samosprávny kraj ako sú Nemocnica s poliklinikou v Myjave na 23. mieste, Nemocnica v Považskej Bystrici na 28. mieste a Nemocnica s poliklinikou so sídlom v Bojniciach až na 31. mieste, pričom dve posledné majú podľa hodnotenia nedostatky najmä v kvalite zdravotnej starostlivosti a hospodárení. Ak vo voľbách uspejete, aké budú Vaše hlavné kroky v tejto oblasti?

Tak v prvom rade ma veľmi mrzí to hodnotenie, a ako dopadli naše nemocnice. Vidím veľký problém v dostupnej zdravotnej starostlivosti, a myslím si, že v našom kraji je najhoršia dostupná zdravotná starostlivosť z pomedzi všetkých ôsmych krajov. Suverénne najhoršia. Naši občania musia dochádzať za dostupnou zdravotnou starostlivosťou do iných krajov. Odborné ambulancie nám viac menej končia, skôr sa transformujú na súkromné a naše nemocnice ako keby prestávali uspokojovať dopyt, ktorý je. Nehovorím, že to je len u nás, je to určite aj v iných krajoch, ale u nás je to v najväčšej miere. Ďalší problém, ktorý vidím je, že hlavne na Považí je množstvo ľudí pracujúcich v zdravotníctve, ktorí nám odchádzajú na Moravu. Jednak tam majú vyššie platy, možno tam menej pracujú na ten výkon, lebo naši zdravotníci sú prepracovaní, a títo ľudia nám viac menej odchádzajú za rieku Morava, čo je veľký problém. A našou úlohou bude vyriešiť túto situáciu, motivovať zdravotníkov, aby u nás ostali, a tlačiť na štát, aby túto situáciu v pohraničných okresoch riešil. Tu treba hovoriť aj o tom, že keď máme bohatšiu susednú krajinu, tak budeme musieť niečo zlepšiť. A tu má byť župa na čele. Musí bojovať o tieto požiadavky a zariadiť, aby sa nestávalo to, že v relatívne vyspelom regióne máme najhoršiu zdravotnú starostlivosť. Je to obrovská paralela, ktorú musíme odstrániť.

Dlhodobým problémom kraja je aj oblasť dopravy. Konkrétne ide o spojenie krajského mesta Trenčín s Prievidzou, ktorá je hlavným strediskom hornej Nitry. No podľa hodnotenia projektov, ktoré robilo Ministerstvo dopravy SR, je zo 100 týchto projektov, až na výnimku úseku Trenčianska Turná – Ruskovce, väčšina ďalších úsekov rýchlostnej cesty R2 v druhej polovici priorít ministerstva. Ako predseda TSK budete tlačiť na Ministerstvo dopravy, aby napriek tomuto hodnoteniu začala výstavba tohto dôležitého úseku čo najskôr?

Ja nebudem apelovať, ja budem biť na poplach, a budem pred Ministerstvom dopravy tak často, ako sa len dá. Ja chápem, že je potrebné si určiť, kde je čo dôležité, ako treba postupne stavať diaľnice. Nemáme čarovný prútik, aby sa diaľnice a rýchlostné cesty postavili za jeden deň. Ale o rýchlostnej ceste R2, ktorá má spájať Trenčín s Prievidzou, sa už ako dlho hovorí? Ako dlho už nemajú dve najväčšie mestá v kraji medzi sebou prepojenie? Máme tu obrovský problém transformácie hornej Nitry, kde veľa ľudí pracuje v Hornonitrianskom banskom podniku. Ťažba uhlia tu má však čoskoro skončiť, a tí ľudia potrebujú prácu. Ako sem dostaneme investorov, keď nemáme dostupnú dopravu? Vznikajú nám dva póly – Považie a horná Nitra. Považie je vyspelé, a je tam už vyriešená situácia. Sú tu obnovené železničné trate, je tam diaľničná sieť, človek sa odtiaľ dostane pomerne rýchlo smerom do Bratislavy, ale už do kútov hornej Nitry to je problém. Čiže to je základná priorita župana, a aj keď na to nemá kompetencie, tak toto župan musí hájiť, a nie sa dívať na prioritizáciu, ktorú ja nejdem kritizovať, ale budem kritizovať, prečo sme sa dostali do takého obdobia, kde v podstate nevidíme svetlo na konci tunela. A túto vec treba určite politicky zvládnuť. Už keď to nedokázalo terajšie vedenie, aj z pozície, z ktorej to mali vyriešiť, tak asi treba radikálnejšie tieto veci komunikovať, a ja budem určite tlačiť na to, aby prepojenie Trenčína a Prievidze bolo, aby to bolo v reálnom čase, aby sa o ňom začalo normálne hovoriť, a aby sa táto rýchlostná cesta začala normálne budovať.

V oblasti dopravy dnes trenčianska župa aktívne buduje cyklotrasy, pričom niektoré z úsekov tzv. Vážskej cyklomagistrály či úsek Trenčín - Nemšová už dnes mnohí cyklisti využívajú. Župa taktiež plánuje aj výstavbu cyklotrasy na hornej Nitre. Okrem toho vieme, že z Plánu obnovy a odolnosti SR bolo na výstavbu cyklotrás vyčlenených viac ako 100 miliónov eur. Budete aj Vy podporovať ďalšiu výstavbu nielen už týchto navrhnutých, ale aj ďalších cyklotrás na území kraja, a budete sa uchádzať o tieto prostriedky z Plánu obnovy?

Ja si myslím, že výstavba cyklotrás je normálna a dôležitá kompetencia kraja. A kto iný by to mal zastrešovať ako samosprávny kraj? Lebo prepájame obce, mestá, a ľuďom dávame alternatívu aj za dochádzaním do práce či školy. Čiže určite budem podporovať výstavbu cyklotrás, a to nielen na jednej časti, ale treba proporčne riešiť aj spodnú časť, ako je napríklad prepojenie Pravenca a Prievidze. Samozrejme je cykloturistika veľmi dobrá aj na rozvoj cestovného ruchu. Dnes už ľudia využívajú aj e-bajky, čiže ďalej zájdu, môžu putovať desiatky kilometrov s rodinami, čiže je to dôležitá súčasť, ktorú musí kraj riešiť. Máme tu operačné programy, ktoré budú riešené formou Rady partnerstva, ktorá určite v kompetencii bude mať cyklocesty, a to by mala byť priorita vyššieho územného celku. A je to vec, ktorú kraj môže ovplyvniť a reálne riešiť.

Kľúčovou výzvou pre nové vedenie župy bude aj transformácia regiónu hornej Nitry. Ťažba uhlia už postupne ide do útlmu, taktiež koncom roka 2023 má svoju činnosť ukončiť aj Elektráreň Nováky. Aká je Vaša vízia hornej Nitry po útlme baníctva a nováckej elektrárne?

Je to aktuálne časovaná bomba. V roku 2023 by sa malo prestať ťažiť hnedé uhlie, taktiež by sa z uhlia mala prestať vyrábať aj elektrická energia. A keď aj čítame akčné plány vlády, tak vidíme, že asi to nebude až tak aktuálne, lebo ak by sme mali pokračovať v tom, čo je teraz naplánované, tak od 1.1.2024 ľudia asi doma nezakúria, a nepustia si ani mikrovlnku či práčku. Čiže v týchto veciach určite treba brať pozornosť aj na to, že vykurovanie na báze uhlia patrí do minulého storočia, ale stále sú tam ľudia, ktorí tam pracujú, o ktorých sa treba postarať, a treba nájsť alternatívne zdroje, akými budeme ľuďom poskytovať elektrickú energiu. Čiže to je vec, v ktorej župan má byť postava, nie ústredná, na to by malo byť ministerstvo hospodárstva či ministerstvo investícii, ale župan musí byť ten, ktorí bude biť na poplach, že pozor, rok 2023 sa blíži, a my nemáme alternatívu. Ak si aj prečítate akčný plán, tak vidíte, že by sa mali využívať teplé pozemné vody, ale zatiaľ to nie je možné. A ja sa pýtam čo budeme využívať ďalej? Ako ľudia budú mať poskytované vykurovanie domácnosti a základné potreby pre svoju domácnosť. Takže túto vec netreba zanedbávať. Tu už mala zasadať na pravidelnej báze skupina, ktorá tieto veci má riešiť a nielen písať akčné plány, ale v týchto veciach treba začať konať a pripravovať sa, pretože už je na to iba rok a pol.

Vo svojom programe hovoríte aj o využívaní smart technológii a zavádzaní moderných technológii. Čo si majú obyvatelia TSK pod tým predstaviť?

Ide o zefektívnenie cestovného ruchu. Kraj má iný rozpočet ako obec. Nejaká obec má peknú kultúrnu pamiatku, a častokrát ľudia o nej ani nevedia, pretože obec jednoducho nemá financie na to, aby ju smart zviditeľnila, čo už hlavne poznajú mladí ľudia. Častokrát hovorím, že Slováci sú už naučení na smart technológie. No vidíme, že tu v našom kraji tieto veci ako keby nefungovali. A kraj by mal byť ten generál, ktorý bude pomáhať obciam zefektívniť a využiť moderné technológie na prezentáciu, na využitie cestovného ruchu, ale aj pre potreby bežných ľudí, ktorí tu žijú, aby sme si mohli povedať, ako je to aj v mojom hesle (kraj moderný, zdravý a dostupný), že sme moderný kraj, a dokážeme naše pamiatky a naše turistické atrakcie zviditeľniť, ale aj zlepšiť život ľudí.

Okrem toho hovoríte o vybudovaní kancelárii prvého styku v okresných mestách. Môžete priblížiť k čomu budú tieto kancelárie slúžiť?

Budú slúžiť najmä pre potreby občanov, aby ľudia nachádzali taký prvý kontakt so županom, lebo ja by som sa chcel v týchto kanceláriách s ľuďmi stretávať. Nie je to nejaká finančne náročná vec, lebo župan má v každom okresnom meste niečo, kde by táto kancelária mohla byť. Mojou predstavou je preniesť aj časť kompetencií z úradu práve tam, pretože môže tam byť človek, ktorý zadministruje otázky ľudí, aby sme im mohli byť nápomocní. Ale treba povedať aj to, že veľa kompetencií má župa aj v mestách či obciach. Za kým pôjdu ľudia keď je nejaký problém? Pôjdu za primátorom či starostom. Primátori a starostovia sú už prepracovaní, pretože musia pravidelne riešiť aj také požiadavky, ktoré nie sú v ich kompetencii. Aby človek doniesol svoju požiadavku, musí ísť do Trenčína, niektorí ľudia možno ani nevedia, kde v Trenčíne je župa, pričom hodina je cesta z Prievidze do Trenčína, naspäť možno hodina a pol. Čiže treba byť ľuďom pri ruke, a treba im aj takýmto spôsobom pomôcť, ale je to zároveň aj pomoc pre jednotlivé obce a mestá.

Ako financujete svoju kampaň, kto vás pri jej financovaní podporuje?

Toto je dobrá otázka, pretože keď sa začala kampaň, a robili sa nejaké billboardy, tak som nemal ešte povinnosť zverejňovať nejaké údaje, ale my to robíme. Každé jedno euro je na mojom transparentnom účte. Mám tam príspevok aj od mojej politickej strany, a samozrejme budem si ju financovať sám, a budem sa uchádzať aj o podporu ľudí. Keď sa im zapáči moja vízia a pošlú mi 20 alebo 30 eur, určite každé tieto financie efektívne vynaložím. No najdôležitejšia moja práca bude v teréne. Nebude to finančne náročná kampaň, ale chcem prejsť od obci k obci, stretnúť sa s ľuďmi, počúvať ich otázky. A to nie je až tak o peniazoch, ale to je len o ochote ísť a nájsť si ten čas.

Peter Gašparovič.